Čo tu vlastne robím?

Existujú tri závažné otázky, na ktoré ľudstvo doposiaľ nenašlo odpoveď. Prvá otázka ,,Koľko rokov má Erika Judínyová?“ ostane asi navždy neobjasnená. Môžeme len predpokladať, že to bude už celkom dosť, keďže sa jej nakoniec podarilo nabaliť len Skrúcaného. Nad druhou otázkou ,,Ako robí líška?“ sa nedávno zamýšľalo nórske zoskupenie Ylvis: What the fox say?.

Objasnenie tejto záhady si pozrelo takmer 220 miliónov ľudí. Tretiu, najzávažnejšiu otázku ,,Čo robí marketingový stratég?“ vám objasním v tomto blogu. Dúfam, že vás bude aspoň dvadsať. Spievať totiž neviem a prsia mi tiež zo dňa na deň zázračne nenarástli.

O závažnosti tejto otázky ma v poslednom čase presvedčila často sa opakujúca situácia. Poznáte to, stretnete sa s kamošom, bývalým spolužiakom či známym, ktorého ste dlhšie nevideli. Popri tradičných rečičkách typu ,,Ako sa máš?“ príde na rad aj otázka ,,A čo robíš?“. Keď však ja niekomu poviem, čo robím, tak aj napriek tomu, že ma dotyčný dobre počul, opýta sa znovu: ,,Čo to vlastne robíš?“. Nemám im to za zlé, veď ani ja som pred polrokom netušila, že niekto taký, ako stratég v reklame, vôbec existuje. A že niekto taký sa fakt namaká. Kým totiž dojde na samotnú prácu stratéga, musíte najprv zvládnuť niekoľko rozmanitých úloh – úlohu vyjednávača, súkromného očka, psychológa, profi hejtera a krotiteľa šeliem. Skrátka, schizofrenik friendly job!

Každý stratég je najprv vyjednávačom. Sedíte tam zoči-voči, len vy a klient. Napätie by sa dalo krájať, čas neúprosne beží. Vy však musíte ostať pokojný, vo svojich rukách predsa zvierate život potenciálnej reklamnej kampane. Pozorne počúvate klientove problémy a snažíte sa zistiť jeho požiadavky. Tentokrát to však nebude pizza, milión v hotovosti, ani vrtuľník, aj keď nejaké tie prachy sú v tom namočené vždy.

Keď sa vám podarí presvedčiť klienta, aby nezabil žiadneho rukojemníka, prezlečiete sa do hnedého baloniaku a začnete pracovať ako súkromné očko. Ste v tmavej zafajčenej miestnosti s veľkou nástenkou, kde sú pripnuté fotky sledovaných subjektov, a hrabete sa vo všetkých dostupných materiáloch, ktoré vám pomôžu zorientovať sa v marketingovom prostredí. Trávite hodiny v aute pred domom sledovaných subjektov. Na konci pátrania však viete všetko nielen o klientovi, ale aj o jeho konkurencii, jej temnej minulosti alebo tajných milenkách. Tieto informácie sa nebojíte využiť v prospech klienta.

Následne si môžete nalepiť falošnú ironic beard, strčiť fajku do úst a stane sa z vás sociologický psychológ, voľným okom vyzerajúci ako hipster obyčajný. Ako psychológ sa musíte vedieť vcítiť do cieľovej skupiny klienta, vypočuť ju, pochopiť, čo chce a ako žije, čo ju zaujíma, čo ju trápi, kedy chodí na toaletu, kto bol jej prvý a kto druhý. Potom treba už len súhlasne zahmkať, niečo si zapísať do poznámkového bloku, všetko zvaliť na ich matku a predpísať jej nejaké prášky na upokojenie.

Po psychológovi nastupuje profesionálny hejter, ktorý v zmysle hesla ,,haters gonna hate“ hľadá všetky chyby a nedostatky klientovej komunikácie a marketingu. Občas si dopraje krátku prestávku a napíše pár hejtov na blogy na smečku, samozrejme anonymne. Po prezlečení sa do strategického outfitu následne svoju správu o stave klientovho marketingu odovzdá samému sebe ako stratégovi a sprevádza ju nepekným pohľadom. Títo dvaja sa nemajú v láske.

Úlohou stratéga je na základe jeho predchádzajúcej schizofrenickej spolupráce vybrať správnu strategickú cestu. Na google maps sa však radšej nespolieha. Strategická cesta je hlavná myšlienka kampane, ktorá sa musí dodržiavať v rámci celistvosti marketingovej komunikácie. Kreatívci občas popustia uzdu svojej fantázii a zbehnú zo strategickej cesty, vtedy si stratég musí obliecť červené sačko so zlatými gombíkmi a vziať do ruky bičík (ja používam tento a funguje takto).

A tak sa stratég napokon stáva krotiteľom kreatívnych šeliem. Po predhodení kusu predžutého mäsa (briefu) kreatívnym šelmám musí krotiteľ prehodnotiť ich nápady, určiť, či dodržiavajú strategickú drezúru, občas preventívne plesknúť bičom. Krotiteľom ostáva počas celej doby trvania kampane.

Keď sa ma teda nabudúce budete pýtať, čo to vlastne robím, vedzte, že mám bič a nebojím sa ho použiť!

Ivana Váleková
Junior Strategy Planner
valekova_ivana

Share on FacebookTweet about this on TwitterShare on Google+Share on LinkedInEmail this to someone

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *